Hovorí sa, že najlepšia škola je škola života, lebo všetko, čo si človek sám prežije, si najlepšie zapamätá.

Najlepšie sa vraj učí na vlastných chybách.
To je pravda, dokiaľ naše chyby nenarobia škody, ktoré sa len ťažko dajú napraviť.
Preto je lepšie učiť sa na cudzích chybách alebo vedieť skoro pomenovať svoj problém, spoznať ho a predchádzať tak svojim omylom.

Pri výchove detí by to malo platiť dvojnásobne.
Chyba vo výchove vlastného dieťaťa sa veľmi ťažko napráva.
Ako vychovávať svoje deti sa v žiadnej škole nevyučuje, je len a len na nás ako svoje dieťa budeme vychovávať.
Nechceme opakovať chyby svojich rodičov, ktoré sme postrehli pri našej výchove a pritom chceme, aby naše dieťa bolo lepšie vychované, poslušné, múdre, učenlivé, zodpovedné, príjemné, hravé, prítulné…

Niekedy naše skúsenosti a predstavy o výchove nestačia, všetko je akosi inak a dieťa sa nechová tak, ako by sme chceli resp. ako očakávame.
V škole sa veľmi často vyskytujú situácie, kvôli ktorým sa žiacka knižka plní poznámkami od rôznych učiteliek.
Vyskytujú sa tiež problémy s učením, s pozornosťou, s čítaním aj s písaním.
Dieťa je neposedné a robí si čo chce, či doma, či v škole.
Zoberie vám z peňaženky väčšiu sumu peňazí a minie ich s ostatnými deťmi pri počítačových hrách, pokazí takmer všetko, čo sa pokaziť dá, s kamarátmi robí hlúposti, kvôli ktorým sa iní ľudia sťažujú a vy máte pocit, že už tých problémov ani nemôže byť viac.
Všetko čo urobí, robí bez rozpoznania následkov svojho konania. Dieťa robí všetko preto tak, lebo teraz chce.

Rozbité okno, poznámky v žiackej knižke, zlé známky, zlomená posteľ, zlomená stolička, zničené hračky, prepálená sieťka proti hmyzu, vŕtačkou zničené dvere, prepálený obrus…  Za všetkým je vždy len toto jedno dieťa.
Stále sa vyskytuje niečo, za čo by bolo treba toto dieťa potrestať.

Očakáva sa, že trest si dieťa zapamätá a v budúcnosti sa už neodváži urobiť opäť rovnaký skutok.
Ak sa tak však nestane a urobí znova niečo, za čo už bolo potrestané, máte pocit, že dieťa vám robí naschvály.
Hľadáte pomoc u renomovaných odborníkov.

Jeden psychológ vám predpíše pre dieťa psychofarmaká a jeden z uznávanejších vám dokonca pre vaše nezvládnuteľné hyperaktívne 11-ročné dieťa jednoznačne odporučí diagnostické centrum, s minimálnou dobou pobytu dieťaťa 3 mesiace.

Ťažké obdobie som vtedy zažívala, ale dnes ďakujem „prozreteľnosti“, že mi nedovolila moje dieťa dať do diagnostického centra.
Až neskôr som sa dozvedela, že je to ľudovo povedané „polepšovňa“.
Odovzdaním svojho dieťaťa do starostlivosti cudzích vychovávateľov v tom období, by som narobila veľké a snáď aj nenapraviteľné škody na duši svojho syna.

V  nevedomosti som žila až do jeho 14 rokov.
Vtedy som sa náhodou v televízii dopočula o probléme zvanom syndróm ADHD

Príznaky ADHD jednoznačne poukazovali na to, že aj môj syn pravdepodobne trpí týmto syndrómom.

Súkromný psychológ síce potvrdil diagnózu, ale 8 rokov základnej školy, kedy sa môjmu synovi nedostávalo adekvátnej pozoronosti, bolo preč.
Vždy toho bolo veľmi málo za čo sa dieťa dalo pochváliť, o to viac však bolo kritizované a zaznávané.

Veľmi neskoro som zistila, čo môj citlivý syn najviac potrebuje a čoho sa mu dostáva príliš málo.
Potreboval pochopenie, pochvalu a uznanie zo strany rodičov, ale predovšetkým  učiteľov a vychovávateľov.

V škole som s písomnou diagnózou a požiadavkou na iný prístup k môjmu synovi nepochodila.
V 9. ročníku si môj syn odniesol zhoršenú známku za správanie, a to iba za hlúposti, ktoré psychicky nezvládali hlavne učiteľky.

Ak máte pocit, že svoje dieťa nezvládate, zastavte sa a porozmýšľajte nad tým, prečo sa chová tak, ako sa chová.
Čo je na ňom iné ako na ostatných deťoch?
Ak rozpoznáte jeho problém a pochopíte ho, aj vaše reakcie budú miernejšie a budete sa aj vy lepšie cítiť.
Stojte vždy za svojím dieťaťom, aj v dobrom, no predovšetkým v zlom.

Aj Albert Einstein a Leonardo da Vinci vraj mali podobný problém.
Vaše nezvládnuteľné dieťa so syndrómom ADHD je určite tiež v niečom výnimočné.
Len to treba objaviť, podporiť a viac ho povzbudzovať a chváliť.
Ak nájde pochopenie a povzbudenie u vás, nebude to hľadať u iných, možno pochybných kamarátov.

Každý robíme svoje chyby.

Niektorí na svoje chyby nikdy neprídu a zotrvávajú nevedomky vo svojich omyloch. Možno len preto, že nehľadajú zmenu.
Lepšie je nájsť riešenie neskoro, ako nikdy!

Môj syn je dnes výborným a uznávaným vedúcim kuchárom, ktorého obdivujem za to, čo dokáže.
Pri každej príležitosti sa mu snažím dať najavo, že je výnimočný a že niečo urobil výborne.
Aj ja mám z toho pritom veľmi dobrý pocit.

Objavte svoje omyly a nenechajte sa ovplyvňovať „odborníkmi“, ktorí sú pri pomoci vám motivovaní predovšetkým svojím finančným prospechom.

Majte na mysli v prvom rade dobro vášho dieťaťa.
Dobrý pocit z  úspechov vášho potomka vám zatieni všetky chvíle, ktoré ste považovali za ťažké.